Pre analyzovanie jazdnej dynamiky sa osvedčili semi-fyzikálne
modely pneumatík, vzhľadom na ich výpočtovú efektívnosť. Model
pneumatiky TMeasy predstavuje takýto model, vyznačujúci sa minimom
parametrov s fyzikálnou interpretáciou. Validácia implementácie modelu
pneumatiky je uskutočnená porovnaním merania a výsledkov simulácií pri
stacionárnej jazde v kruhu a viacnásobnej zmene jazdného pruhu. Model
vozidla bol vytvorený v programovom prostredí Adams/Car, špecializované
na analyzovanie jazdných vlastnosti vozidiel. Model zavesenia kolies prednej
a zadnej nápravy bol overený meraním z testovacej stolice kinematiky. Kvalita
nameraných charakteristík pneumatiky bola overená porovnaním simulácie
a merania pri stacionárnej jazde v kruhu. Následne bola vykonaná korekcia
parametrov modelu pneumatiky. Dynamické vlastnosti modelu pneumatiky
sme overili pomocou simulácie viacnásobnej zmeny jazdného pruhu.
Cieľom diplomovej práce bolo zvýšiť nominálnu nosnosť 900 kg súčasného
nakladača Locust L903 minimálne o 50 kg, dodržať, alebo zväčšiť horizontálny dosah a dodržať vyklápaciu výšku lopaty pri maximálnom vyložení. Stanovené ciele je potrebné dosiahnuť vhodnou zmenou štruktúry mechanizmu pracovného zariadenia pri rešpektovaní všetkých výrobcom stanovených obmedzení.
Veľkým prínosom tejto práce bolo použitie moderných metód návrhu a riešenia mechanizmu zdvihu výložníka za pomoci simulačného software MSC.ADAMS/View od spoločnosti MSC.Software. Konštrukčný návrh častí mechanizmu a ich následná pevnostná kontrola metódou konečných prvkov boli vyhotovené za pomoci softwaru CATIA od spoločnosti Dassault Systemes/IBM.
Medzi hlavné požiadavky patrilo: zvýšiť nominálnu nosnosť stroja na 950 kg, zvýšiť alebo zachovať horizontálny dosah stroja 640 mm a zachovať maximálnu vysýpaciu výšku 2655 mm. Výsledok diplomovej práce predstavuje nakladač riadený preklzom kolies používajúci kinematiku mechanizmu pracovného zariadenia z lineárnym zdvihom, ktorý spĺňa kritéria, ktoré boli požadované v zadaní diplomovej témy.
Hlavným cieľom diplomovej práce bolo určenie maximálnej sily, potrebnej na roztočenie kolies hlavného podvozku lietadla VUT 100 pri jeho prvom kontakte so zemou pri pristávaní. Sila bola určená z časového priebehu získaného simuláciou pristávacieho manévru lietadla v prostredí A/Aircraft. Následne sa výsledok simulácie porovnával s výsledkom vypočítaným podľa predpisu FAR 23. Z porovnania vyplynul záver, že výsledky z dynamickej simulácie pristávacieho manévru sú bližšie k realite, nakoľko virtuálny model aj prostredie interakcie podvozku s pristávacou plochou zahŕňajú všetky dôležité vlastnosti.
K uskutočneniu simulácie bolo potrebné zo zadanej geometrie vytvoriť verný dynamický model hlavného podvozku lietadla VUT 100 v prostredí ADAMS/View, resp. ADAMS/Aircraft. Súčasťou práce bolo odlaďenie modelu (určenie parametrov tlmiča) hlavného podvozku na základe výsledkov z pádových skúšok. Takto odladený model sa nakoniec použil v zostave modelu celého lietadla VUT 100, s ktorým bola prevedená simulácia pristávania v programe ADAMS/Aircraft.
